Vrtuľníky a lietadlá majú kovové telo, sú ťažké, ale akosi môžu vzlietnuť a pohybovať sa vo vzduchu bez pádu. Vrtuľník sa môže vznášať aj nad zemou. Prečo nespadne? Všetko je o zákonoch aerodynamiky, v súlade s ktorými sú tieto lietadlá konštruované.
Vzduchové médium nie je niečo husté a nehybné, aby sa oň mohla opierať kovová konštrukcia lietadla. Môže však pôsobiť ako medzičlánok medzi gravitačným poľom Zeme, ktoré bráni objektom v stúpaní do vzduchu, a týmito objektmi samotnými. To sa dosiahne nasledujúcim spôsobom: pomocou skrutky vytvorí motor vrtuľníka nad telom zónu zníženého tlaku, takže častice vzduchu umiestnené pod vrtuľníkom ho akoby tlačia nahor a nútia ho zostať vo vzduchu. Ukazuje sa, že gravitačné pole vytvára pod vrtuľníkom vzduchový vankúš. Čím vyššie lietadlo stúpa, tým menšia je hustota vzduchu, pretože klesá gravitačná sila. Zdalo by sa, že vrtuľník by mal vzlietnuť s menším úsilím, ale v skutočnosti, akonáhle dôjde k oslabeniu podpory na gravitačnom poli, je dosiahnutý strop výšky, do ktorej môže vrtuľník vystúpiť. Presne ten istý princíp používajú aj iné lietadlá, vrátane lietadiel, ktorých krídla sú navrhnuté tak, aby ich prúdenie vzduchu podporovalo. Motory vytvárajú oblasť so zníženým tlakom, do ktorej sa lietadlo pohybuje. Aj vtáky a hmyz používajú pri lietaní podobné techniky. Rýchlo zamávajú krídlami, znižujú hustotu vzduchu nad nimi, stúpajú nahor a potom ich krídla zaujmú takú polohu, aby prúdenie vzduchu podporilo vtáka a zabránilo mu v páde. Existujú ale aj také zariadenia, ktoré môžu lietať v bezvzduchovom priestore, napríklad rakety. Ako to robia? Faktom je, že v sebe obsahujú nielen palivo potrebné na let, ale aj oxidačné činidlo, bez ktorého motor nebude fungovať. Prúd prúdu pozostáva z plynu, z ktorého sa vytvára plynový vankúš, ktorý mu umožňuje interakciu s gravitačným poľom. Práve na ňom spočíva raketa, po ktorej sa vankúš okamžite rozpustí v kozmickom vákuu.
