Siete na prenos dát štvrtej generácie sú schopné poskytovať prístup na internet rýchlosťou až 100 megabitov za sekundu, a ak sa účastnícke zariadenie nepohybuje, potom až 1 000. V súčasnosti v Ruskej federácii pôsobí niekoľko prevádzkovateľov takýchto sietí.
Historicky prvým poskytovateľom internetu štandardu WiMax v Rusku bola spoločnosť Scartel, ktorá poskytuje svoje služby pod ochrannou známkou Iota. V roku 2008 nasadila siete WiMax v Moskve a Petrohrade. Je zaujímavé, že až do apríla 2009 bol prístup poskytovaný v testovacom režime zadarmo. Iota v súčasnosti pôsobí vo viacerých veľkých ruských mestách. V máji 2012 prešiel moskovský segment siete zo štandardu WiMax na LTE. Zároveň bola vymenená predplatiteľská výbava pre najvernejších zákazníkov.
Druhý ruský poskytovateľ 4G, Comstar, poskytuje predplatiteľom iba v Moskve, stále však používa štandard WiMax. Tento operátor má ale jednu výhodu: je možné zakúpiť nielen stacionárne, ale aj vreckové smerovače, podobné tým, ktoré sú určené pre siete 3G. Keď má takéto zariadenie vo vrecku, môže si k nemu predplatiteľ pripojiť smartfón, ktorý nemá modul WiMax, ale iba WiFi.
Comstar je súčasťou rovnakej organizácie - AFK Sistema - ako mobilný operátor MTS. Ten zase plánuje v blízkej budúcnosti nasadiť svoju 4G sieť. Už je známe, že bude pôsobiť nielen v Moskve, ale aj v ďalších mestách Ruska.
Na jar 2012 začali komunikačné služby štvrtej generácie poskytovať mobilný operátor Megafon. Jeden model štandardného modemu LTE sa začal predávať a až do polovice júla 2012 bola sieť prevádzkovaná v testovacom režime. Ale aj počas tohto obdobia je bezplatný prístup iba v prípade, že sa predplatiteľ nachádza v rovnakom regióne, v ktorom uzavrel dohodu s operátorom.
Nevýhodou všetkých 4G sietí je predražený poplatok za predplatné za neobmedzený prístup. Päťkrát až osemkrát prevyšuje náklady na rovnakú službu v sieťach EDGE a 3G. Preto bude v prvom rade tento spôsob prístupu na internet zaujímať tých, pre ktorých je rýchlosť prenosu dát dôležitejšia ako cena.
